Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
obec Bohunice okres IlavaHľadať
 
 

História obce

Minulosť a súčasnosť obce

    Obec Bohunice (okres Ilava) leží uprostred Ilavského podolia, pri vyústení Krivoklátskeho potoka do údolia Váhu. Bohunice sa spomínajú už v roku 1229 ("terra Bohwnycz"). Svojou zemepisnou polohou a prírodnými podmienkami vhodnými pre život boli Bohunice takmer nepretržite osídlené od najstarších čias pobytu človeka na našom území. Priame archeologické dôkazy o stope osídlenia sú z každého predhistorického i včasnohistorického obdobia, ak nie priamo z chotára obce, tak z jeho blízkeho okolia. Povodie Váhu hralo totiž už od praveku významnú úlohu v najstarších dejinách Slovenska. Intenzita pravekého osídlenia závisela od priechodnosti ciest a brodov a práve úrodná Ilavská kotlina mala všetky predpoklady na rýchle zaľudnenie priestoru pravobrežného Váhu. Križovali ju staré komunikácie z Moravy, pokračujúce ďalej na juhozápad do Trenčína a do vnútrozemia smerom na Zliechov a Valaskú Belú. V blízkosti boli prechody cez Vlársky a Lyský priesmyk, zabezpečujúce neskoršiu kultúrnu a obchodnú výmenu, migráciu obyvateľstva. Prví obyvatelia sa na území dnešných Bohuníc usadili dávno predtým, ako sa obec po prvýkrát spomína v písaných prameňoch. Cez stáročia prináležali Bohunice vršateckému panstvu. Obyvatelia obce Bohunice pracovali v poľnohospodárstve, neskôr v priemyselných závodoch v Dubnici nad Váhom, v Púchove a v Nemšovej.

    Bohunice sa v priebehu storočí vyvíjali ako potočná dedina; zachovali sa však aj zvyšky nepravidelnej zástavby. V centre obce vznikla administratívna budova a požiarná zbrojnica spojená s kaplnkou a zvonicou; neďaleko tohto centra obce vybudovali v minulosti školu. Na návrší postavili v 19. storočí v romantickom neogotickom slohu priestranný kaštieľ so základmi už z polovice 17. storočia..

    Prízemná budova kaštieľa má dve bočné krídla medzi ktorými je situovaná otvorená chodba. Ku kaštieľu patril veľký dvor i rozľahlá ovocná záhrada. Zemianská rodina Mednyanských, ktorá bývala v minulom storočí v kaštieli, dala vybudovať v priľahlom parku roku 1866 neogotickú kaplnku s nárožnými fiálami a vežičkou vstavanou do jej priečelia. Pod kaplnkou je rodinná hrobka Mednyanských. Pre svoju krásnu a pokojnú polohu kúpila neskôr dvojkrídlový kaštieľ s veľkým krásnym pozemkom rodina Ríznerovcov. Dvestoročné lipy a vzácne biele javory tônili pred vchodom do kaštieľa a často slúžili ako miesto odpočinku a zdroj inšpirácie slovenskej spisovateľke Ľudmile Podjavorinskej. Ľudmila Podjavorinská bola s rodinou Ríznerovcov blízko spríbuznená, pretože bola sestrou majiteľa kaštieľa a švagrinou Paulíny. Posledná majiteľka, pani Paulína Ríznerová, zomrela v časoch hlbokej totality a spolu s majiteľkou kaštieľa zomrela aj jeho duša a čaro.

    Bohunice v minulosti nemali kostol (i dnes sú filiálkou starej farnosti Pruské). Oproti škole stála prícestná kaplnka Panny Márie. Cesta pri kaplnke bola však príliš úzka a preto sa kaplnka musela rozobrať. Obyvatelia obce sa však rozhodli postaviť novú, priestrannejšiu kaplnku priamo v centre obce a zasvätiť ju slovanským apoštolom sv. Cyrilovi a Metodovi. Výstavba sa realizovala od roku 1941 podľa návrhu trenčianskeho staviteľa Plšku. Kaplnku posvätil 9. júla 1944 pruštiansky farár Dr. Štefan Kalina a odvtedy sa v nej slúži sv. omša raz v roku - v nedeľu na sviatok sv. Cyrila a Metoda. Cyrilometodská kaplnka v Bohuniciach tvorí súčasť komplexu pôvodného administratívneho centra obce. Priestor pred kaplnkou bol zrekonštruovaný na malá námestie. V priečelí kaplnky nad otvoreným prístreškom sa dvíha vežička, ktorá sa v hornej časti zužuje a je zakončená pyramidálnou strieškou. Vo vežičke je umiestnený zvon zo spomínanej prícestnej kaplnky Panny Márie. 
 


 

dnes je: 27.6.2019

meniny má: Ladislav, Ladislava

webygroup
ÚvodÚvodná stránka